Kde bolo tam bolo, bola raz jedna krajina, v ktorej vládol starý a múdry kráľ ... asi takto začína väčšina tradičných rozprávok, ktoré nám na dobrú noc čítali naši rodičia. Pre nás to boli len príbehy, ktoré nás držali v zajatí emócii, mali svoj dej a zvyčajne sa končili víťazstvom dobra nad zlom. Mnohým z nás po rokoch tieto príbehy ukázali a potvrdili jednu pravdu ktorá hovorí o tom, že každá zmena prináša zhoršenie, ale aj to, že všetko sa na dobré obráti. Prednedávnom som sa dozvedel, že aj rozprávky majú svoje členenie, tak ako môžeme kategorizovať víno. Poznáme rozprávky čarovné , legendárne aj humoristické. Tie v ktorých sa nevyskytujú nadprirodzené bytosti, ale koncentrujú nejakú múdrosť, ktorú overila história, takým sa vraj hovorí novelistické rozprávky.
Dnes vám prinášam príbeh dvoch odrôd vína, o ktorých si myslím, že sa stanú postavami rozprávky bez nadprirodzených bytostí, ktorú budeme rozprávať našim vnukom. Všetci poznáte pôvodnú slovenskú rozprávku o rozmaznanej, arogantnej, namyslenej a tvrdohlavej princeznej, ktorá sa odmieta vydať za princa. Vážiť si obyčajné veci a ľudskú prácu ju naučí až ťažký život s chudobným hrnčiarom, pričom vôbec netuší, že pod maskou chudáka sa skrýva odmietnutý princ. Žobrák, ktorým je preoblečený a zamaskovaný princ, prichystá princeznej dávku poriadnych lekcií, ktoré ju zmenia na obetavého, dobrosrdečného a pracovitého človeka.
O čom je príbeh Rizlingu vlašského a Svätovavrineckého?
Druhá polovica minulého storočia nebola hroznu ani vínu príliš naklonená. Oddelenie vinárstva od vinohradníctva predstavovalo snáď najväčšiu škodu, ktorú sme mohli od čias fyloxéri pozorovať vo vinici a na víne. Spoločenské zriadenie si vážilo hrdinov brigád socialistickej práce, ktorí sa postarali o ukážkovú úrodu obilia a kukurice, za čo dostávali metále. Čím viac ton, tým viac metálov. Na anonymných nadšencov, ktorí dreli vo viniciach a v pivniciach, akosi nezostávalo miesto. Výsledky ich práce nebolo vidieť a mnohé sa zdali, že neprinášajú úžitok nikomu. Všetkým pripadalo prirodzené, že sa treba najskôr postarať o 5000 ha pôdy, na ktorej sa pestoval „chlieb“ pre robotníkov a roľníkov, ako o 50 ha vinice, na ktorej zrelo hrozno, z ktorého sa vyrábalo nejaké víno.
Aj napriek tomu v tejto nežičlivej dobe sa udialo veľa zásadných a pozitívnych zmien v spôsobe pestovania hrozna. Zmenila sa odrodová skladba našich viníc a pivnice získali na tú dobu moderné technológie. Z Rizlingu vlašského sa stala najrozšírenejšia biela odroda v našich vinohradoch a Svätovavrineckému bola prisúdená úloha dvojky, hneď za Frankovkou modrou.
Spoločenské zmeny po roku 1989 so sebou priniesli dlhú radu ďalších udalostí, ktoré postupne menili pohľad na hrozno a víno. Stali sa základom novej kultúry vína, alebo ak chcete, tak to pomenujme ako renesanciu pozitívneho vzťahu ľudí k vinu. Trvalo ďalších dlhých 15 rokov, počas ktorých sa miešali a rozdávali karty tak, aby na konci tejto hry bolo jasné, kto to s vinárstvom a vinohradníctvom myslí vážne. Pre odrody o ktorých píšem dnes, to ale znamenalo, že rizling stratil prvenstvo a dnes sa pestuje len na 3114 ha čo predstavuje 13,9 % z celkovej výmery viníc na Slovensku. Svätovavrinecké potvrdilo svoje opodstatnenie ako tradičná odroda a s výmerou 1427 ha jej patrí 6,4% všetkých viníc Slovenska.
Obidve odrody sú u nás zapísané v listine povolených odrôd od roku 1941 a keď ich chcete vysadiť môžete si u každej vybrať z piatich povolených klonov. Liberalizáciou obchodu, otvorením hraníc a vstupom Slovenska do EU to tieto dve odrody majú na trhu veľmi ťažké. Vnímanie zákazníkov im prisudzuje veľmi nízku hodnotu a atraktivitu. Sú považované za typický produkt maloobchodu pre nenáročného zákazníka, ktorý sa orientuje len podľa ceny. V súčasnosti sú tieto dve odrody prezlečené do jednoduchých šiat a žobrú o priazeň zákazníka, tak ako bojoval princ v rozprávke o ruku princeznej. Pod prevlekom sa však skrýva aristokratický pôvod a vyberané spôsoby, ktoré svedčia o dobrej výchove a vzácnych vlastnostiach.
Pretože verím na rozprávky s dobrým koncom, viem že aj táto sa tak skončí. Som o tom presvedčený najmä po poslednom medzinárodnom konkurze vín AWC vo Viedni, kde Rizling vlašský a Saint laurent boli v samostatných kategóriách hneď vedľa Rizlingu rýnskeho a Pinot noiru.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára