Odkiaľ si Saint Laurent?

Svätovavrinecké sa vo Francii nazýva Saint Laurent v Rakúsku Sankt Laurent, ale dnes sa táto odroda snáď najviac pestuje na Južnej Morave a na Slovensku. V starších knihách o ampelografii nájdete zmienku o tom, že je považovaná za francúzsku odrodu, ktorá pochádza z Médocu, alebo z oblasti Var na juhu Francúzska. Niektoré pramene uvádzajú ako pravlasť tejto odrody Alsasko. Aj napriek dohadom je veľmi pravdepodobné, že nepochádza z južných oblastí. Mnohé štúdie z minulosti pripúšťajú, že Svätovavrinecké má nápadné morfologické znaky pripomínajúce „pinoty“, ale nikdy ho k nim nezaraďovali. Posledné výskumy genetického materiálu však poukazujú na vysokú príbuznosť tejto odrody práve s pinotmi. Všetko nasvedčuje tomu, že máme do činenia s priamym potomkom odrody Pinot noir. No povedzte nie je to úžasné, že máme doma takého aristokrata?

Vo svojej podstate je to veľmi skromná rastlina a vzhľadom na skoré dozrievanie nepotrebuje prvotriedne polohy. Nie je náročná na pôdu. Vyhovujú jej ľahké kremičito – hlinité pôdy a dobre znáša vyšší obsah vápnika. Toľká skromnosť! A pritom dokáže darovať hrozno, na výrobu vína, z ktorého sme všetci mimoriadne prekvapení. Do úplnej technologickej zrelosti potrebuje až 181 dní. Kríky viniča majú bohatý a bujný rast a drevo na jeseň veľmi dobre vyzrieva. To ho zvýhodňuje oproti ostatným odrodám k dobrej odolnosti voči zimným mrazom. Fakt, že vzhľadom na skoré jarné pučanie nepatrí do polôh s častým výskytom jarných mrazov, už nie je celkom aktuálny, veď v súčasnom období toľko diskutovaného globálneho otepľovania sa jarné mrazíky vyskytujú čím ďalej tým menej.

Strapce hrozna sú stredne veľké, kónické a husté. Bobule majú čierno-modrú farbu, sú oválne a často trčia zo strapca. Známa je skutočnosť, že dokáže akumulovať viac cukrov ako Frankovka modrá. Šupka bobule má vysoký obsah antokyánov , ktoré sa veľmi ľahko uvoľňujú do muštu a do vína, čím ho pre karmínovo – červenú farbu robia veľmi atraktívne. V našich podmienkach hrozno začína farbiť na sviatok Sv. Vavrinca, čo je 10.augusta. O obavách o obsah farbív počas zrenia hrozna som písal v predposlednom vydaní tohoto časopisu. Iba pripomeniem, že degradácia farbív u tejto odrody je po termíne správnej technologickej zrelosti ešte rýchlejšia ako u Frankovky. Nespoliehajte sa preto len na vysoký obsah cukrov v bobuliach hrozna.

Hovorí sa, že dobrého býva málo a u Svätovavrineckého to platí dvojnásobne. Ak by ste čakali od tejto odrody rekordné úrody, budete veľmi sklamaný. Pri vynikajúcej starostlivosti sa dočkáte výnosov na úrovni 8 – 11 ton z hektára. Pokusy vinohradníkov v susednom Rakúsku, kde experimentovali s počtom 8000 – 12000 kríkov na jeden hektár a znižovaním zaťaženia na jeden krík, priniesli výsledky, ktoré dokázali zaskočiť nielen ostrieľaných vedcov, ale aj praktikov. Výsledkom boli opakovane rovnaké a stabilné výnosy hrozna, s mimoriadnou kvalitou vín, ktoré si vyslúžili pozornosť odborníkov a záujem zákazníkov.

Svätovavrinecké je odroda, ktorú sa nebojím postaviť na stôl hneď vedľa našej Frankovky modrej, alebo vedľa svetoznámeho Pinotu noir. Vína z nej majú výrazný odrodový charakter, sú lahodné, harmonické, hebké a ohnivé, niekedy s vyšším obsahom kyselín, ale vždy s vysokým obsahom trieslovín. Triesloviny s kyseliny bývajú tvrdé a hrubé iba v mladých vínach, s ktorými sa niekedy vinári ponáhľajú na trh. Farba býva vždy veľmi intenzívna a nádherne karmínová až granátovo červená. Okraj pohára zvyčajne svieti expresívne fialovou. Nádhernú kompozíciu trieslovín a tanínov toto víno nemusí získať dlhou dobou macerácie šupiek hrozna počas fermentácie. Extrakcia býva totiž veľmi rýchla a netrvá dlho. Ich obsah predurčuje Svätovavrinecké tak ako Frankovku na vyzrievanie v drevených, alebo barikových sudoch. Ležaním a vyzrievaním získava bohatú a štruktúrovanú vôňu aj chuť. Pokiaľ ho necháte zrieť dostatočne dlho v dreve, celkom určite budete prekvapený ovocnými a korenistými tónmi. Aromatická mapa Vám bude pomôckou, aby ste ľahko našli čerešne, višňu, vrátane vône ich kôstok. Víno z niektorých lokalít je plné vôní drobného bobuľového ovocia, ako sú čučoriedky, lesné maliny, ostružiny a červené ríbezle. Okrem toho vás vždy prekvapí príjemná vanilka, škorica, alebo čokoláda. Vanilkové tóny nájdete aj u vín ktoré prešli drevom ako aj u tých, ktoré ešte niekoľko mesiacov ležali vo fľašiach. Takýmito bývajú opakovane vína zo Strekova.

Na trhu nás zatiaľ neprekvapuje rozmanitosťou štýlov, pretože takmer všetko sa predá do jedného roku ako mladé víno a aj to prevažne v maloobchode. Ale aj napriek tomu nájdete prvé malé série butikových vín, ktoré stoja za zmienku, popísané v bedekri „100 najlepších slovenských vín“ a niekoľko z nich sa dostalo medzi vína v Národnom salóne vín.

Je na škodu veci, že Svätovavrinecké ešte stále zostáva schované za pomyslenou „plentou divadla“ a čaká na svoju príležitosť. Nechajme sa inšpirovať trebárs u južných susedov, aby nasledujúce generácie mohli o tomto víne napísať, ako si táto ambiciózna a hrdá odroda dokázala nájsť svoje miesto, ktoré jej právom patrí. Verím, že neupadne do zabudnutia s posledným vyklčovaným kríkom viniča na Slovensku, ale že zažije svoju renesanciu v nových výsadbách. Tak ako je svet plný priemerných vín, je plný aj odrôd, ktoré nájdete všade. Myslím, že už je na čase aby sme si začali vážiť to čo máme doma a naučili sa s tým aj pracovať. Jedného dňa si to určite všetci všimnú, že máme niečo výnimočné a jedinečné, s čím sa nikde inde nedá stretnúť. Stačí na to naozaj málo. Len sa s tým ukázať, pochváliť sa a veľa o tom hovoriť.