Sauvignon 2003, suché, výber z hrozna, Vinárstvo Vinanza, Nitrianska vinohradnícka oblasť

Dlhých 24 rokov som žil v oblasti, ktorá sa od nepamäti spájala s odrodami Rizling vlašský, Rulandské šedé a biele ale aj Sauvignon, Semilon či Tramín červený. Ďaľších 13 rokov som tam trávil čas prácou s vínom a vo vinohradoch. Píšem o Požitaví a jeho nekorunovanom sídle o meste Vráble. V dobách nie tak dávno minulých som v jeho okolí napočítal 1470 ha vinohradov (z toho polovica patrila tkz. malopestovateľom) a dnes ich je tam sotva tretina.

Ekonómovia vám povedia, že  nič zvláštne, pretože za rovnaké obdobie klesla spotreba vína slovenského pôvodu z 12 na 5 litrov a tak sa 2/3 vinohradov ktoré dnes nenájdete stali nadbytočné a preto už neexistujú. Z pôvodnej odrodovej rozmanitosti nájdete snáď len ten Rizling vlašský po ktorého záchrane všetci voláme a ostatné horemenované odrody musíte hľadať ako šafran a mandargoru na svätojánsku noc.

Nedokázali sme si sami ustrážiť trhový podiel a hlas vinárov bol tak slabý, že ho nebolo počuť do Bratislavy kde sídli vláda. Osobne si myslím, že to nebola chyba intenzity hluku, ktorý vydávali, ale že každá vláda trpí kolektívnou hluchotou pretože nepočúva. Chceli sme od nej vždy len jednu jedinú vec, aby nám hlavne neškodila, keď už nám nechce byť v našom úsilí nápomocná.

Obávam sa že podobný osud čaká aj tokajských vinárov a vinohradníkov, pretože veci, ktoré sa týkajú výhradne vlastníkov pôdy a vinohradov za nich rieši štát. Samozrejme bez nich. Rieši to tak dlho, že je naozaj dôvodná obava, že tokajčanom zostanú len oči pre plač. Chcel by som tomu veriť, že si poslednú petíciu niekto zo zainteresovaných aj dokáže všimnúť.

S trochou nostalgie a smútkom nad poslednou správou o tom, že v roku 2010 opäť klesla spotreba vína, som oprášil hodne starú fľašu Sauvignonu, ktorá má už úctyhodných osem rokov. Za normálnych okolností už mala byť dávno vypitá. Ale pretože normálne okolnosti sú častokrát science fiction, tak toto víno budem považovať za niečo mimo realitu.

Vzhľad a farba:  nech sa na mňa nehnevá nežnejšia polovica ľudstva keď napíšem, že tak ako ženám pristanú vrásky, tak tomuto vínu svedčí ešte stále svieža a oku lahodiaca intenzívna zeleno-žltá farba so sotva badateľným oranžovým odtieňom, radosť mám nielen z farby ale aj temperamentu vína a mohutnej olejovitej kresby potom čo vínom zatočím, ovoniam a položím ho na stôl pred seba

Vôňa:  hneď zabudnete na smútok zo špatných správ a nostalgiu hodíte do koša, budete sa usmievať ako keď vyjde slniečko, po ktorom teraz túžime každý deň a ono nie je, víno ma prekvapilo intenzitou a pestrou škálou prevažne ovocných aróm, dominuje sušené ovocie, hrozienka, marhuľa a hruška, ale aj tropické zrelé mango, celá tá škála sa opiera o medový plásty a vôňu práve vytlačeného medu. Špatná správa je, že sa vôňa pomerne rýchlo stráca a nezostáva ani v prázdnom pohári. Nečudujte sa. Víno bolo dobre uzatvorené a nemalo prístup ku kyslíku, ktorý po otvorení začal okamžite úradovať. Tomuto vínu by dekantácia len uškodila.

Chuť:  veľmi svieža a šťavnatá, prvý dojem je plný a bohatý, alkohol (12,5%) spôsobuje príjemné teplo, hladké telo formujú vyššie ale pekné a elegantne vybrúsené kyseliny, ovocný a medový prejav je v chuti menej intenzívny a tiež sa rýchlo stráca, na konci víno pôsobí tenšie a menej extraktívne, ale veľmi čisto

Hodnotenie:  84 bodov

Odporúčanie:  víno ktoré je dôkazom toho, že vína z archívu, ktoré majú svoj vek sú skvelé a nemusí sa zrovna jednať o veľký ročník, pokiaľ sú pripravované na beh na dlhé trate tak sa tak aj budú správať a každému z nás sa odmenia, odroda je zároveň dôkazom toho, že pred mnohými rokmi objavený potenciál v Požitaví má svoje opodstatnenie a odrodu by bolo vhodné opäť vrátiť do výsadieb, moja domáca skúsenosť je veľmi dobrá so zapečenými cestovinami s brokolicou a parmezánom, ale vedel by som si ho predstaviť aj ako spoločníka k šalátu z údeného lososa a brokolice