Nostalgia za Malokarpatskou vínnou cestou

Malokarpatská vínna cesta je jeden úžasný fenomén sám o sebe, ktorý netreba vôbec predstavovať. Je to veľkolepá slávnosť vína, ktorú by mal aspoň raz v živote zažiť na vlastnej koži každý človek, ktorý sa narodil na Slovensku. Zážitok, ktorý prirovnávam k veciam a skúsenostiam, ktoré nám odovzdáva rodina keď rastieme a dospievame. Tak je to aj s láskou k vínu, niekto a niekde nás k nej musí priviesť.

Pred niekoľkými rokmi som sám kráčal najskôr po jednej strane (mohli ste ma stretnúť so zápisníkom v ruke) a neskôr som si vyskúšal aj putovanie po jej druhej strane (stál som za šiestimi vzorkami a snažil som sa svojimi vínami zaujať každého kto sa u nás zastavil). Priznám sa, že vzrušenie a nadšenie z atmosféry mi navždy zostane v pamäti aj napriek tomu, že mám radšej komornú atmosféru degustácii.

Keď Fedor Malík avizoval ochutnávku vína (s názvom Nostalgia za Malokarpatskou vínnou cestou), samozrejme že som opäť podľahol. Aj keď už od rána stálo počasie za starú belu a prísľub spoločníkov na chutnanie sa ukázal ako falošný, už o 14:00 som sedel v aute na ceste do Modry. Keď som odparkoval auto na Kalinčiakovej tak to vôkol vyzeralo mrtvo a pre istotu som dvihol telefón a overoval som si dátum a hodinu degustácie. Dozvedel som sa, že to s mojou pamäťou až také špatné nie je.

Najstarší Malík doma nebol, pretože práve odcestoval hodnotiť vína na súťaž TERRAVINO do Izraela, ale všetci ostatní boli nastúpení v jednom rade, aby sa o nás postarali. A postarali sa veľmi dobre, koniec koncov ako vždy. Od tepla sálajúceho v kozube, cez drobnosti aby ste nezahynuli hladom až k sľubovanej palete vín.

Ochutnal som toho požehnane dosť. Ešte že som si na Malíkovcou rezervoval hodne času, pretože okrem palety fľašových vín sme s Fedorom ml. meditovali nad mladými vínami ročníku 2011 a spomínali na celkom slávne vína neslávneho ročníka 2010.  Debatovali sme o sortimente hrozna vo vinohradoch v Modre (a nielen v Modre), ale aj o tom ako byť originálny a ako sa odlišovať od ostatných vinárov. Pretriasali sme terroir a geológiu a vymieňali sme si skúsenosti s odrodami a s prostredím v ktorom s nimi pracujeme. Výsledkom debaty bolo aj poznanie, že akokoľvek dobre sa snažíte starať vo vinohrade o vinič, jedného dňa aj tak budete počuť jeho smutný a utrápený šepot, že jeho sily nestačia na to čo od neho chcete aby Vám dal. Čo v preklade do ľudskej reči znamená, že z tých niekoľkých odrôd, ktoré máte vysadené vo vlastných vinohradoch majú potenciál na excelentné vína dve možno tri odrody, ktorým sa bude treba venovať s ešte väčšou láskou a starostlivosťou, aby ste sa im naučil rozumieť viac ako len rozumieť.

Ako pôsobili vína v pohári? Veltlín zelený 2010, suché vo vôni intenzívny a ovocný, v chuti plný, šťavnatý, harmonický s korenistým záverom a čistou dochuťou, veľmi hravý na jazzyku vynikajúci úvod (čerstvý nositeľ zlatej medialy z Vinum Laugaricio) pokračovanie so Silvánske zelené 2010, suché bolo rovnako ovocné a trochu kvetinové, jemné v nose ale dobre postavené v chuti, ktorá je plná a bohatá, opäť rozihrané kyseliny čo vás budú tešiť veľmi dlho, Sauvignon 2010, suché sa predstavil ako krehký brat predchádzajúcich vín, ale aj napriek svojej krehkosti vo vôni aj v chuti, je to príjemne ľahučké neformálne ale hlavne bezchybné pitie, Tramín červený 2010, suché má v sebe iba trochu ovocia a o to viac korenia a kvetov, príjemné kyseliny a dlhú dochuť sprevádza minerálny prejav, Rulandské šedé 2010, suché pôsobí tiež krehko, ale prekvapí rozmanitosťou v chuti aj vo vôni, ktorá je postavená na dreve, vanilka, trochu karamelu, píniové oriešky a olej s citrusov, budete príjemne prekvapení.

Od Tramín červený, 2010, barique, suché som nemal žiadne očakávania pretože bol rovnako ako predchádzajúce víno 12 mesiacov na dreve, čo sa prejavilo prítomnosťou vanilky a karamelu, víno je však bohatšie a expresívnejšie, príjemne korenisté kyseliny sú výraznejšie aj keď stále ešte neohrabané, Rizling rýnsky 2010, polosladké, je víno čo sa vám bude zaliečať, je krehké, jemné vo vôni a trochu krátke v chuti, napriek tomu vás dostanú pikantné kyseliny ktoré sú harmonicky zladené so zvyškovým cukrom, koho baví minerálny prejav určite ho objaví v dochuti.

Len pre milovníkov vín so zvyškovým cukrom je Veltlín zelený 2009, sladké,  určite už má svojich zákazníkov, je citrusový a mandľový (prosím nepomýľte sa, nie je to korok!) červený MaxFelder 2009, suché sa ukázal v bohatom rubínovom šate, s fialovými okrajmi, vôňa aj chuť bola veľmi expresívna a bohatá, hodvábne hladká, lahodná, obsahuje čierne ovocie, čokoládu a trochu kávy, môžem len ľutovať že nie je u mňa v pivnici aspoň 6 fliaš pre zvedavosť ako sa bude tváriť o dva až 5 rokov,  poznám Sahral Noir 2009, suché a vždy mám od neho nejaké očakávania, tentokrát ich absolútne a do bodky naplnil, korenistý, elegantný, robustný s navrstvenými vôňami ovocia, korenia a kávy, hladké, dobre štrukturované, ohnivé a dlhé víno podobne ako Cabernet Sauvignon 2009, Reserva, suché, tiež samá elegancia s finesou,  jemnosť, harmónia a noblesa.

V rade mladých vín ročníku 2011 som prešiel Rulandské biele, Sauvignon (v dvoch verziách), Chardonnay (tiež v dvoch verziách), Moravský muškát, Iršay Oliver, Veltlín zelený, Silvánske zelené, Tramín červený a Rulandské šedé (červených sme sa vôbec nedotkli). Pretože boli všetky korektné a bez chýb, som príjemne naladený a zvedavý na ich ďalší vývin.

Myslím, že už netreba písať, že ročník 2010 nás všetkých prekvapil. V tom dobrom slova zmysle. Tak ako to špatne vyzeralo, o to lepšie sú tie vína po roku v pohári. Ročník bol pekne vyrovnaný aj keď trochu tenší. Zistili sme, že všetkých nás bavia pikantné a šťavnaté kyseliny a došli sme na to, že v mnohých pivniciach (tak ako u Malíkovcov) bol aj dokonale vzládnutý s čistým prejavom, často bez žiadnych cudzích pavôní a pachutí. Aké sú vaše skúsenosti s ročníkom 2010?